Je to zhoda okolností alebo osud?Monika bola obyčajné 14 ročné dievča.Mala priateľov,rodinu ale nemala priateľa.Veľmi jej to nevadilo,no občas jej prišlo smutno.Nemala sa s kým pomaznať.Ved to poznáte.Nič iné ju netrápilo,bola šťastná.Ale jedného dna sa všetko zmenilo.Jej mama ochorela.Mala rakovinu.Pomaly im umierala pred očami.Zistilo jej to ked už bolo neskoro.Nedalo sa to liečiť.Pozerali sa na nu ako trpí a zomiera.Moniku trápil pocit bezmocnosti.Boli 3 hodiny nad ránom a Monika sa zobudila na to,že je smädná.Jej otec bol na služobnej práci,bola doma iba z mamou.Napila sa a chcela sa isť pozrieť za mamou,že ako jej je.Prišla do spálne,ľahla si pri mamu,že zostane s nou cez noc.Objala ju,chytila sa jej ruky,no bola studená.Monika zasvietila,skusila najsť svojej mame pulz,no márne.Zavolala celá zúfalá otcovi a sanitku.Otec si vzal prve lietadlo ktoré bolo voľné,bol totiž v Nemecku.Prišla sanitka a Monika mala stále malú nádej,že ju zachránia.No nádej nestačila.Doktori skonštatovali smrť.Moniku to strašne vzalo,ved akoby nie,bola to predsa jej mama.Jej otec bol takisto na dne.Zostali na svete sami.Na pohreb prislo dosť ľudí,ale boli to iba priatelia,žiadnu rodinu už nemali.Na pohrebe bola Monika smutná,oči mala opuchnuté,červené.Vedľa nej stál jej otec a nejaký chalan ktorého si nevšímala.On ju však áno.Stále sa na nu pozeral.Ked sa mala hádzať hlina do jami,jej otec podišiel k jame,vzal hlinu,hodil ju tam s veľkým plačom a Monika to nevydržala a omdlela.Ten mladý chalan ju chytil.Bola pár dní v nemocnici.Nebolo to nič vážne.Prišiel ju pozriet aj ten neznámy chalan.Nevedela presne kto je to,ale vedela,že ho už videla."Prišiel som sa na teba pozriet.Aby si tu nebola tak sama"povedal."Dakujem,ale hm kto si?"."Heh je mi jasné,že ma nepoznáš,naposledy sme sa videli poriadne pred 8 rokmi."Už vieš kto som?""Prepáč ale nie.""Tak ti pripomeniem,naše pieskovisko náš raj,sľubili sme si že od seba nikdy neodídeme,len nám to akosi nevyšlo.""Jakub??""Jasné,heh,kto iný.""Bože teba som nečakala,tak strašne si mi chýbal.""AJ ty mne,ale si poriadne vyrástla.""Ved aj ty,šak som ťa nespoznala."Ked ju pustili,hned išla za Jakubom a rozprávali sa celý den,išli aj na ich pieskovisko a tam sa zaľúbili.Našla v nom to,čo hľadala.Po pár tyždnoch spolu začali chodiť.Monika bola strašne šťastná,konečne sa cítila slobodne,samostatne a hlavne ľúbená.Samozrejme otec ju ľúbil,ale nebola to tá láska.Od Jakuba ju dostala.No ale zistila,že može byť ešte viac šťastná,ked si nájde druhého bude 2-násobne šťastná.AJ tak spravila.Jakub to dlhy čas nevedel až raz,ju uvidel s iným.Chcela mu to vystvetiť,no nestihla.Bol 3 dni nezvestný a po 3 dnoch ho našli.Na pieskovisku.V jednej dedine,bola to tá dedina kde spolu boli ako malý,kde spolu vyrastali.AJ to pieskovisku.Možno sa čudujete prečo ho tam nikto nevidel.To pieskovisko,bolo za dedinou,nikto tak už nechodil,deti tam nepúšťalo pretože,to tam bolo strašne nebezpečné.Ked sa to Monika dozvedela,utekala hned tam.Uvidela ho a zalial ju pocit viny.Taký ako nikdy predtým.Nestihla mu povedať,že ona to tak nechcela a nemyslela to tak.Chcela mu to vystveliť no už nemohla.ALe našla riešenie.Pojde za ním.Chcela.Išla na ich peskovisko,vzala si žiletky a s plačom povedala "Naše pieskovisko,náš raj."A podrezala sa.Ráno ju tam našiel nejaký muž ktorý prechádzal okolo.Pochovali cih spolu.Ked na nich hádzali hlinu jej itec povedal "už je s ním a dúfam že šťastná."...................................... ..........................Je to náhoda alebo osud,že Monika a Jakub sa spoznali na pieskovisku,na pieskovisku spolu vyrastali,pieskovisko bolo ich rajom,na pieskovisku sa zzaľúbili,na pieskovisku aj zomreli.Vo svojom raji.Zostáva nám dúfať,že jej Jakub odpustil a sú šťastný.
Náhoda alebo osud?
dátum vloženia
27. 2. 2008 20:10
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah27. 2. 2008 20:10
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti